O mne

Svojím narodením 15. septembra 1983 som predbehla Nežnú revolúciu aj samostatnosť Slovenskej republiky. Aj keď život v Bratislave mi ukázal viacero tvárí, nežne revolučnou a zásadovou som zostala dodnes. Samostatnosť a osobitosť v presadzovaní cieľov a myšlienok, v ktoré verím, som preniesla v tom najlepšom zmysle slova do životných postojov k práci, k ľuďom. Vybudovať sieť jaslí a škôlok, bez kapitálu za obdobie 4 rokov nie je náhoda, ale práca, schopnosti, odriekanie a pevná vôľa.

Želám si krajší svet, spravodlivejší, aby sa mamon, pokrytectvo dostávali z hlavnej na vedľajšiu koľaj. Snažím sa už dnes prispieť svojou troškou k takémuto svetu. V roku 2004 som s vyznamenaním ukončila stredoškolské štúdium a odišla pracovať do Írska . Tam po prvýkrát zisťujem, že sa viem postarať sama o seba. Pracujem v niekoľkých zamestnaniach súčasne a zdokonaľujem sa v angličtine. Život v inej krajine je ale nepríjemne cudzí a veľmi mi chýba domov. Keď sa v roku 2006 vraciam na Slovensko, začínam nový život, v novom domove, s vlastnou rodinou. Po narodení syna Nikolasa sa plne venujem svojej rodine a štúdiu. Nechcem však vychovávať syna v blízkosti neslávne známeho bratislavského ,,Pentagónu´´. Sťahujem sa a zisťujem, akú ťarchu na rodinný rozpočet môže mať hypotéka. Od roku 2007 pracujem ako obchodný zástupca v Slovenskej legálnej metrológii a odolávam šialenej byrokracii bývalého štátneho podniku. Cenné vedomosti o fungovaní sveta peňazí získavam v roku 2008 ako finančný poradca v Tatra banke. Po narodení druhého syna Tomáška v roku 2008 hľadám cestu, ako spojiť rodinu s prácou. Odchádzam z bankovníctva, ktoré ma baví a začínam mu rozumieť. Po roku na materskej dovolenke otváram prvú pobočku centra HAPPY a od roku 2009 súčasne s podnikaním aj študujem na VŠ ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. O tri roky neskôr mám za sebou prvý stupeň vysokoškolského štúdia s vyznamenaním. Vstupujem do politiky - zatiaľ skôr do jej predsiene ako členka SaS. V roku 2012 a 2013 otváram ďalšie pobočky centier HAPPY a spoločne so šikovnými a srdečnými vychovávateľkami zľahčujeme a skrášľujeme každodennú realitu detí a rodín v našej starostlivosti.

Som bežný človek ako vy, nemala som nikdy priateľov na ,,lepších miestach´´, ani majetných rodičov. Svoj život i život mojich detí, držím len vo svojich rukách vďaka svojej každodennej poctivej práci. Chcem zostať dobrou mamou, byť férovou a spoľahlivou političkou, zachovať si duševné zdravie a čisté srdce. Verím, že tak ako som v mladosti odolala nástrahám prostredia, v ktorom som vyrastala, dokážem dnes skúsenejšia a rozumnejšia odolať nástrahám sveta politiky.Som optimistickým človekom s množstvom energie a chuťou stáť na strane ľudí, ktorí veria, že bojovať s korupciou a neprávosťami páchanými na bežných ľuďoch v tomto meste, v tejto krajine sa stále oplatí.

Mami, požičaj 600 miliónov. Naposledy, sľubujem

Mami, požičaj 600 miliónov. Naposledy, sľubujem

"Pán minister, vy ste ako bývala kedysi moja mamina," povedala som ministrovi Druckerovi na zdravotníckom výbore. 

Keď som bola o pár (desiatok) rokov mladšia, dostávala som od mojej milovanej maminy vreckové. Týždenne tuším 50 korún. Samozrejme, v pondelok som ich dostala a v stredu som už nič nemala. Keď som vo štvrtok chcela ísť s kamarátmi na kúpalisko, alebo v sobotu do kina, nebolo za čo. A tak som vždy išla za maminou a prosila o pár drobných navyše. Plakala som a vysvetľovala, že ak nebudem môcť ísť, tak to neprežijem alebo budem strašne nešťastná. Slzy boli úprimné, bolo mi to veľmi ľúto. A ktorá mama sa dokáže pozerať na svoje dieťa, že sa trápi, keď mu môže pomôcť. Jasné, že urobila výnimku. Čím častejšie som dostávala výnimky, tým kratšie mi potom vydržala finančná disciplína. Až s tým jedného dňa prestala a po pár preplakaných dňoch som sa naučila nie len hospodáriť, ale aj s rastúcimi nárokmi reklamovať objem vreckového, vyjednávať a argumentovať. 

NEPOUČITEĽNÝ?

V tomto je minister Drucker rovnaký ako bola zo začiatku moja mamina. Ale ona sa na rozdiel od neho poučila. Šéf rezortu zdravotníctva navrhuje v poradí 5. oddĺženie nemocníc. Štyri predtým totiž nepomohli, tak prečo to nezaokrúhliť na 1,5 miliardy eur, ktoré zaplatia, ale opäť nepocítia pacienti.

Budeme hlasovať proti tomuto návrhu zákona. Takýto nesystémový spôsob riešenia považujeme za nesprávny najmä preto, lebo odmeňuje tých, ktorí zle hospodárili a trestá tých, ktorí doteraz suplovali štát a dodávali do neplatiacich a zadĺžených nemocníc zdravotnícky materiál, čím bránili kolapsu zdravotnej starostlivosť na vlastné náklady aj riziko. Čím väčší dlh nemocnice vytvorili, tým viac budú teraz odmenené, zatiaľ čo dobre hospodáriace nemocnice nedostanú nič. Toto opatrenie deformuje trh tým najhorším spôsobom a míňa peniaze ľudí na niečo, čo už predtým štyrikrát zlyhalo. Nič na tom nemení ani požiadavka ozdravného plánu pre nemocnice, pretože ak sa tento plán následne nedodrží, zadlžené nemocnice nebudú schopné už minuté peniaze vrátiť, inak by sa ešte viac zadĺžili.

SMIEŠNE RIEŠENIA NA ZAPLAKANIE

Ministerstvo prichádza so starými údajmi, je smiešne v novembri uvádzať dáta za 1. štvrťrok. Informácia je takto veľmi skreslená a verejnosť nedostáva pravdivý obraz o situácii. Faktom ale je, že štátne univerzitné a fakultné nemocnice nesú leví podiel na celkovom dlhu nemocníc.

Príčiny zadĺženia nie sú identifikované správne, univerzitné a fakultné nemocnice (UN a FN) dostávajú za ukončené hospitalizácie podstatne vyššie sumy než všeobecné nemocnice. DRG bude mať tendenciu platby nemocniciam znižovať, tj. príjmy UN a FN skôr poklesnú. Navyše charakter výkonov - case mix v UN a FN sa od všeobecných nemocníc zásadne neodlišuje.

Všetky uvedené čísla sú zatiaľ len na papieri, ktorý znesie všetko. V roku  2016 sa zadlžovanie zrýchlilo - a MZ SR považuje za úspech, že toto zrýchlenie zadlžovania nemá také tempo ako v roku 2015 ! Podobne sa hodnotia čísla za prvý štvrťrok 2017. Nemocnice v zásade hospodária so stratou, ktorá je o čosi menšia než v rovnakom období 2016.

Je smiešne riešiť zadĺženie a vytváranie nového dlhu zriaďovaním ďalšieho úradu. Menej smiešne príde to, že nie je vôbec jasné, kedy nemocnice prestanú byť stratové.

Okrem toho, toto je len prvý krok k ich ozdraveniu. Nemocnice so sebou ťahajú obrovský investičný dlh, roky sa nerekonštruovalo, viď napr. problém s kúrením na Antolskej, stav Mickiewiczovej, či Kramárov. O novej technike ani nehovoriac. A kým FN a UN nebudú serióznym partnerom, nebude možná spolupráca s firmami na budovaní špičkových pracovísk a centier excelentnej medicíny.

VÝSLEDOK

Toto oddlženie zakonzervuje neprijateľný stav FN a UN, neprinesie nijaké podstatné zlepšenie ich situácie a po 3-5 rokoch bude nutné oddlžovať znova, pritom nemocnice budú v ešte horšom stave a bez modernej techniky. Pacient nepocíti vôbec žiadne zlepšenie, nakoľko peniaze, ktoré sa plánujú vyplatiť už sú dávno minuté. Trápi vás stav našich nemocníc, (často právom) naštvaní zdravotnícki personál, bordel a chaos v nemocniciach, vybavenosť pri ktorej si musíte doniesť ešte aj toaletný papier? Tak vedzte, že tento "luxus" ste mali na dlh. Zdravotníctvo si nemôže dovoliť ani len ten bordel čo máme v nemocniciach. A vláda už druhý rok historicky znížila príspevok na zdravotníctvo. Vraví, že veď ľudia platia dosť na odvodoch, štát toľko nemusí... Chvála bohu, aspoň zostáva na sociálne balíčky. 

Zobuďte ma prosím, keď sa do vlády dostane odvážny politik schopný riešiť príčinu a nie následok. 

"Zasraní komunisti" nadáva pokladník, ktorý mal byť zákazom predaja ochránený

Práve som sa vrátila z obchodu. Vravím si, ako mnohí z nás, že musím pred zajtrajším voľnom zásobiť domácnosť čerstvým pečivom, zeleninou a vajcami.

Chcela som aj kura a zemiaky, nech majú decká a drahý čo jesť. Priateľ by si nakúpil aj sám, len nemá kedy. Robí od pondelka do piatku, od 9 do 23 hod. V nedeľu si na stredu nakupovať nechcel.

 

VÝLET DO NEZNÁMA

Tak som sa vybrala... Bola som v štyroch obchodoch. Veľkých aj malých. Nič. Regále total vybrakované. Ani jeden rožok, chlieb, na reďkovku a mladú cibuľku môžem zabudnúť rovnako, ako na kura, alebo zemiaky. Vidím mlieko a vajcia! Yes! Utekám rýchlo uchmatnúť z posledných kúskov. Celý deň palacinky. Deti budú happy, drahý spácha asi rituálnu samovraždu.

Idem k pokladni. Dívam sa okolo seba a neverím. Toto som v živote nezažila. Pomedzi vybrakované regále pobehujú zúfalí ľudia, frflú a zazerajú. Sem tam sa do seba aj pustia. Všetci nervózni. Naraz vidím, že pán, ktorý má na starosť pekáreň vytláča taký vysoký regál. S nádejou zrýchlim krok. Aha! Bagety! A nejaký čudný, zrejme zbytočne predražený chlieb. Nevadí.

 

WILLISOVKA V PEKÁRNI

Rovnako ako ďalších 10 okoloidúcich siaham medzi vrelé platne regálu a skúšam vytiahnuť horúce pečivo. Dotýkam sa ho nechtami, brušká prstov aj tak dopálené. Ale nemôžem to vzdať, lebo budem musieť ísť do ďalšieho preplneného obchodu, alebo čakať desiatky minút na novú várku, ktorá bude rovnako vrelá. Takže nič. Bojujem! Myslím na spokojné brušká svojich chlapcov. V pozadí kričí nejaký pán: "Počkajte! Počkajte! Je to horúce! Popálite sa!"... No nehovor Einstein. Nikto si ho nevšíma. Ľudí je oveľa viac ako pečiva. Keď sa dostávam z davu s troma ulovenými bagetami, cítim sa ako Bruce Willis. Super. Mám to za sebou. Nákup trvajúci 42 minút za 12 Eur. Viac nemali. Idem zaplatiť.

(Janka Cigániková)

STRATÉGIA NEVYHNUTNÁ

Hop! Všetky pokladne otvorené, rady dlhé niekoľko metrov a každý má podobný mikronákup ako ja. Začnem ich obiehať zľava. Zazerajú na mňa, čo to robím. Niekde v prvej tretine rady stretávam svojich synov, ktorých som tam postavila hneď, ako sme vošli do obchodu. Trošku sa obávam, že mi dá niekto po hube. Nakoniec tolerujú, že chlapci si to odstáli a neposielajú nás na nekonečný koniec rady. Začínam mať pocit, že hrám stratégiu. V tých som bola dobrá :)

O necelých 7 minúť platím. Wueeeey!!! Pokladník ma tuším fakt nenávidí. Aj všetkých ostatných. Prihovorím sa mu vľúdne, že o chvíľu má potom a zaželám mu, aby mu to rýchlo ubehlo. Úprimne s ním súcitím. Pozrie na mňa a odvrkne: "Načo bolo toto komu dobré? Zasraní komunisti! Chcú ma ochrániť, aby som cez sviatok nepracoval, tak mi bez príplatku urobia deň predtým zo života peklo, aby som ďalší deň mohol sedieť zadarmo doma. Super! A mne bude chýbať na účty lebo idioti čo netušia čo je to nedostatok peňazí chcú byť sociálni!"

"Presne!" rozčúli sa pani v rokoch stojaca za mnou. "Kto sa im o to prosil? Nič poriadne neurobia, len človeka okrádajú a buzerujú. Tí, čo volia Fica, Kaliňáka a týchto všetkých zlodejských babrákov by mali vrátiť občianske."

 

TAKÉ AKO TERAZ

Snažím sa zakryť znak Národnej rady na dokladoch, v ktorých mám peniaze. Pociťujem sprostredkovanú hanbu. Rada by som im vysvetlila, že ja som hlasovala proti tomuto stupídnemu obmedzujúcemu návrhu s presvedčením, že ak ľudia nechcú cez sviatok pracovať alebo nakupovať, nech tak nerobia, A ak chcú nech robia. A ak sa im nepáči kde robia nech zmenia prácu, kvalifikáciu. A ak ich práva porušuje ich zamestnávateľ, nech sa súdia. Nechápem prečo my politici musíme kvôli niekoľkým jedincom obmedzovať celú spoločnosť. Prečo sa do všetkého musia politici miešať?

Ale nepoviem nič. Rýchlo šupnem doklady do vačku a ženiem deti pred sebou. Nech už sme preč. Vychádzam z parkoviska ešte niekoľko minút, počas ktorých vediem s chlapcami debatu o tom, aký bol komunizmus. Diskusia končí ich konštatovaním: "To je ako teraz."

NIč, neva. Keď vyrastú, už si týchto babrákov snáď nebudú pamätať a zákazy, príkazy, podozrenia a obmedzenia vystrieda sloboda a dôvera. Teším sa na také časy :)

 

Šetril si? Tak ti treba.

Šetril si? Tak ti treba.

Ministri Drucker a Kažimír ohlásili minulý týždeň štvrté oddĺženie zdravotníctva. Ono je v skutočnosti piate, ale načo to počítať? Aj tak nebude posledné.

ZOPÁR FICOVÝCH HODINIEK

585 miliónov eur – to je kumulovaná strata štátnych nemocníc za 5 rokov vlády Smeru. Také číslo si človek nedokáže normálne ani predstaviť. Za tie peniaze by sa dali opraviť či postaviť všetky krajské nemocnice. Alebo sestry by mohli mať po dobu piatich rokov každý mesiac o 230 eur vyššiu mzdu. 

Takto si ich užíva niekto iný. Paškovci – on, jeho blízki a ľudia jeho krvnej skupiny. Tí riaditelia, primári, vrchné sestry, ktorí si pozorne sledovali náklady, optimalizovali procesy, efektívne riadili, a samozrejme, nekradli, odídu z tohto oddlženia opäť raz ako hlupáci. 

 

KONIEC BEZ KONCA

Po prvý raz sa oddlžovalo za prvej Dzurindovej vlády. Z predaja Slovenských telekomunikácií sa v niekoľkých tranžiach dostalo do zdravotníctva asi 12 miliárd korún. Vtedy sa veľmi nekontrolovalo, kam išli.

Za Zajaca sa do zdravotníctva nalialo 19 miliárd, s prísľubom, že to je už naposledy.  Nemocnice ani poisťovne sa už nemali zadlžovať, lebo sa mali stať akciovými spoločnosťami. Mimochodom, Pavol Paška vtedy dostal peniaze medzi prvými.

Smer však transformáciu nemocníc zrušil, riaditeľské posty po voľbách 2006 obsadili paškovci, a na konci roku 2008 bolo treba znovu peniaze. 130 miliónov eur návratnej výpomoci bolo podmienených vypracovaním ozdravných plánov. Ale to bola len formalita, ktorú nikto nebral vážne – žiadna nemocnica predsa nemala v úmysle niečo naozaj zmeniť. 

Za Radičovej vlády sa pripravovalo ďalšie posledné oddlženie. Minulo sa na to niečo vyše 300 miliónov eur. Garanciou poslednosti mala byť opäť transformácia nemocníc na akciové spoločnosti. Štrajkujúci lekári si však na jeseň 2011 – s parlamentnou podporou Smeru – vydobyli zrušenie transformácie. Paškovci plne ovládli zdravotníctvo po voľbách 2012. A za päť rokov nám poriadne pustili žilou. Stovky miliónov chýbajú v štátnych nemocniciach, stovky vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

Kde sú? K pacientom sa rozhodne nedostali – to potvrdí asi každý, kto sa dostal do kontaktu so zdravotníctvom.

 

DÉJA VU

Drucker s Kažimírom tvrdia, že od nemocníc budú žiadať ozdravné plány. Déja vu. Odpočet plnenia bude dávno po ďalších voľbách, a to teda znamená, že sa nič nezmení. Tempo rastu dlhu, teda asi 80-100 miliónov eur ročne, sa nemá prečo meniť.

Paškovcom takýto systém nezodpovedného hospodárenia vyhovuje. Umožňuje im vyciciavať systém a zároveň sa pred pacientami hrať na ochrancu ich práv.

Účet za Pašku sa preto týmto oddlžením nekončí.

 

Materiály zo zastupiteľstva

Pravidelne zverejňujem materiály zo stastupiteľstva, tak ako som to pred voľbami i sľúbila. Riadenie úradu kontrolujme všetci.

Blog

Prečítajte si o mojej práci, o mne a o všetkom čo snažim robiť v živote pre seba a pre Vás.